Zuzana Uličanska

TAGEBUCH

Je toto zakliata krajina, sú také celé regióny? Od konca 19. storočia odchádzali ľudia z dnešného východného Slovenska na Západ za prácou. Najprv do Ameriky (Andy Warhol je potomok rusínskych vysťahovalcov), dnes gastarbeiterské karavány pendlujú do Švajčiarska, Rakúska aj do slovenskej metropoly Bratislavy.

Sociálny systém  západných krajín, najmä Rakúska, by bez slovenských opatrovateliek a zdravotných sestier skolaboval, rovnako by sa zakolísal  aj ten slovenský, keby táto armáda slúžok, sestier a stavbárov ostala doma. Dva oddelené svety, prepojené existenčne. Týždňové šichty, víkendové manželstvá a rodiny. Dnes pôsobí úsmevne, že hneď dvaja premiéri samostatného Slovenska sľubovali, že tento nový európsky štát sa čoskoro stane druhým Švajčiarskom. Stalo sa však akousi jeho servisnou základňou, na osude Slovenska aj slovenského východu akoby sa nič nezmenilo. O tom cez výpovede, založené na denníkoch slovenských ošetrovateliek, hovorí dokumentárna hra Zuzany Uličianskej Tagebuch. Každá podobnosť postáv jej hry s deprimujúcou realitou je zámerná. Mená hlavných postáv –Ľubica a Rozália sú dve slovenské opatrovateľky, vydierané a zneužívané pre svoj preddôchodkový vek, Hanneich rakúska pacientka s Alzheimerovou chorobou je ku všetkému aj alkoholička – si divák môže obmieňať ľubovoľne, podľa toho, koho v príbehu spozná.

013

Zuzana Uličianska

Divadelná kritička, novinárka a autorka. Od roku 2004 pracuje ako redaktorka v denníku SME, kde sa venuje predovšetkým kultúrnej publicistike. V rokoch 1992 až 1994 študovala Verejnú správu na Academii Istropolitana, získala Masarykovo štipendium na polročné štúdium politológie a kulturológie na BirbeckCollege v Londýne. Krátko pracovala na Magistráte mesta Košice ako vedúca oddelenia kultúry, na Ministerstve kultúry SR, viac rokov v Divadelnom ústave v Bratislave. Pôsobila aj na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. V roku 1996 absolvovala International Summer School pre mladých dramatikov v Royal Court Theatre v Londýne. Ako redaktorka spolupracovala s divadelným časopisom Teatro, Divadlo v medzičase i s týždenníkom Domino. Niekoľko rokov bola členkou umeleckého tímu Medzinárodného divadelného festivalu Divadelná Nitra, v roku 1996 patrila k iniciátorom a je doteraz organizátorkou divadelných ocenení sezóny Dosky. V rokoch 2002 – 2011 bola predsedníčkou Slovenskej sekcie AICT – Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov. Jej prvá rozhlasová hra Ak bude pekne, pôjdeme von získala v roku 1993 hlavnú cenu na medzinárodnom festivale PrixFutura v Berlíne. Hra Citová zmes (1999) sa v roku 2000 dostala do užšieho výberu na medzinárodnom festivale PrixItalia. Pre Slovenský rozhlas napísala hry Rádio Labyrint (1992), Myš (1997), Marta a Martina (1996), Čarodejník z krajiny Ost (2003), Para (2004), Za vodou (2006) či Začiatky koncov (2007) a pripravila aj niekoľko dramatizácií.