Viliam Klimáček

DEŇ, KEĎ ZOMREL GAGARIN

Viliam Klimáček, jeden z najhrávanejších súčasných slovenských dramatikov, svoju hru označil ako Dve utópie s medzirealitou pre troch mužov a jednu ženu.

Miesto a čas prvého dejstva: Rok 1968, Bratislavsko-viedenská aglomerácia. Po jadrovom výbuchu ľudia celý život trávia v uzatvorených mrakodrapoch. Slovensko, či „slovenský kvadrant“, je teraz súčasťou Euroázijskej únie, keďže „bývalí nepriatelia sa zbratali a Východ podal ruku Západu“. Odstránila sa nerovnosť a zrušili peniaze, všetko patrí všetkým, vykynožili sa nákazlivé choroby. Túto utópiu vidíme romanticko-úsmevným pohľadom desaťročného dievčaťa β („Betky“),  ktoré sa narodilo pod Atómiom na výstave EXPO 1958 v Bruseli. „Betka“ s kamarátkami čakajú vzácnu návštevu – do ich stoposchodovej budovy príde o vesmíre prednášať Jurij Gagarin.

Medzirealita sa odohráva v noci, 27. marca 1988 na strážnom stanovisku ruských jadrových rakiet SS-20 namierených na západné mestá. Na dvadsiate výročie Gagarinovej smrti, rok pred koncom tzv. studenej vojny, opitý slovenský dôstojník v civile šikanuje vojaka na stráži. Zastrelí ho iný vojak v presvedčení, že ide o narušiteľa – nepriateľa, keďže nepovedal heslo: Gagarin.

Miesto a čas druhej utópie: V roku 2018 má Slovensko svojho prvého kozmonauta na európskej vesmírnej stanici. Modul Štefánik, ktorý je súčasťou ISS Europe, má problémy. Aby zachránili kozmonautov v iných moduloch, Slováka musia obetovať. Mohli by ho zachrániť Rusi, ale Európa im to nedovolí. A tak sa Vladimír po smrti stretne v nebi s Gagarinom… História nás učí, že cesty k utópii vedú cez antiutópiu. A naša realita sa na tú antiutópiu začína podobať, hovorí autor.

004

Viliam Klimáček

Vyštudoval Lekársku fakultu UK, deväť rokov pracoval ako anestéziológ, potom sa začal venovať divadlu a literatúre. Je spoluzakladateľom legendárneho, divákmi uznávaného bratislavského divadla GUnaGU, v súčasnosti je aj jeho umeleckým  šéfom a riaditeľom.

Píše nielen pre divadlo, ale aj pre rozhlas, televíziu a film.

Je autorom dvoch desiatok kníh – románov, zbierok básní, konceptuálnych rozprávok a zborníkov divadelných textov, a najmä vyše päťdesiatich hier.

Ako sedemnásobný nositeľ českej Ceny Alfréda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru roka patrí k našim najoceňovanejším dramatikom. Jeho drámy sa okrem slovenských divadiel momentálne hrajú v Čechách, Rakúsku a Francúzsku. Medzi práce z posledného obdobia patria: román o emigrácii Horúce leto 68, televízny film Nočný trezor, operné libreto Haydn večeria s Mozartom, paralelný román Vodka a chróm, zborník Trinásť hier, ktorý vydal Divadelný ústav.

Nikdy nebol členom politickej strany. Nikdy nepostavil barikádu. Nikdy nebol disidentom. Občianske postoje demonštruje kurzorom nielen vo svojej tvorbe, ale aj ako spoločenský glosátor denníka SME. K volebným urnám zatiaľ prišiel vždy.

Najčastejšie uvádzané divadelné hry: Mária Sabína (1995), Čechov boxer (2000), Rozkvitli sekery (2001), Hypermarket (2002), Aupairky (2007), Dračí doupě (2007), Komunizmus (2008), Jsem Kraftwerk! (2010), KillHill (2011), Beat (2012), Mutanti (2012), Holokaust (2012), Nízkotučný život (2013).