Slovenský divadelný plagát po roku 1989

Výstava originálnych plagátov zo zbierky Divadelného ústavu.

Kurátorka: Mária Rišková
Technická spolupráca: Viera Burešová (Divadelný ústav)

plagat2

Výstava predstavuje výber originálnych plagátov zo zbierky Divadelného ústavu vytvorených pre divadlá po roku 1989. Výber vychádza z výskumu Márie Riškovej k publikácii Slovenský divadelný plagát po roku 1989, ktorú vydal Divadelný ústav v roku 2009 a z výskumu kurátorky Divadelného ústavu Zuzany Kobliškovej.

Postavenie plagátu sa budovalo počas celého 20. storočia, toto médium prešlo tisíckami tvorivých myslí. A keď ho vytiahneme z jeho technologického kontextu, tak nám zostane jednoducho obraz, ktorý má oveľa dlhšiu tradíciu.  Súčasný divadelný plagát sa vyznačuje súbojom výtvarných prostriedkov, ktoré majú ambíciu zastupovať idey, sú abstraktné, a reklamnej fotografie, ktorá má za úlohu pritiahnuť diváka. Divadelný plagát je v každom prípade silným je kultúrnym agentom – prináša správu o tom, že tu sa deje niečo – kultúrne. Je prejavom istého „štýlu“ – divadelný plagát patril k vystúpeniam najväčších hviezd 19. a 20. storočia a v oblasti tvorby plagátu pre divadlo má Slovensko autorov, ktorí sú výtvarne porovnateľní so svetom.

11_Balik_Vanco_HraSnov 12_Novosedliak_Zenba07_Plekanec_EoIpso

Plagáty na výstave Slovenský divadelný plagát po roku 1989 sú záznamom doby, v ktorej sa dramaticky mení nielen technologická, ale aj výtvarná stránka plagátu – od práce so znakom a skratkou sa pri propagácii inscenácií čoraz viac využíva fotografia z predstavenia či portrét hercov v hlavných úlohách. Rovnako dôležitým prvkom divadelných plagátov sa stáva aj telo. Pred nástupom reklamy to boli väčšinou telá neznáme, abstrahované, ktoré zastupovali nielen postavy, ale aj idey, v súlade s vývojom zobrazovacieho umenia. Požiadavka zobrazovať na reklamných plochách konkrétnych predstaviteľov hlavných úloh síce spĺňa parametre aktuálnych marketingových prieskumov, ale uberá dielu dôležitý rozmer abstraktného myslenia. Ak je doplnené fádnou typografiou, plagát prestáva byť dielom schopným zaujať kultivovanejšieho diváka. Priestor je ďalšou veľkou témou divadla – u scénografov je samozrejmé chápanie priestoru a schopnosť jeho preklopenia do 2D priestoru plagátu, ale aj iní autori majú výrazné priestorové myslenie. „Dobrý“ divadelný plagát pracuje so znakom – chápe ho ako jedinečnú kvalitu. S tým súvisí divadelný artefakt, ktorý často zaujíma znakovú podobu, je charakteristickým pre symbolickú reč divadla a je obľúbeným motívom pre tvorcov.

plagat1

Pri prvom kontakte s témou divadelného plagátu sa vynorí otázka, kto sú ich autori a aký vzťah majú k divadelnému prostrediu. Na výstave prezentujeme tvorcov, ktorí sú grafickými dizajnérmi a tvoria pravidelne pre divadlo, ale aj výtvarníkov, ktorí  sú s divadlom priamo prepojení (scénografi). Ide o viaceré generácie autorov, ktorí tvorili pre divadlo v období po roku 1989. Silnou výtvarne zameranou generáciou sú „afišisti starej školy“ – staršia a stredná generácia autorov. Vytvorili základ produkcie divadelného plagátu pre kamenné divadlá počas 90. rokov 20. storočia. Milan Veselý a Dušan Junek patria medzi najstarších prezentovaných autorov. Grafickí dizajnéri Vladislav Rostoka, Ľubomír Longauer, Jozef Dóka ml. (spolu s Pavlom Chomom, Svetozárom Mydlom) tvoria jednu z najsilnejších generačných skupín v našom výtvarnom umení vôbec. Uviedli sa prvými spoločnými výstavami na konci 70. rokov 20. storočia. V tejto generácii vynikajú scénografi Ján Zavarský a Tomáš Berka, ktorí realizovali veľké množstvo osobitých diel. Často spolupracujú s divadlami, pre ktoré pracovali pred revolúciou v roku 1989, preto môžeme u viacerých sledovať kontinuitu práce na divadelnom plagáte. (Tomáš Berka na Novej scéne, Dušan Junek pre Štúdio S, Svetozár Mydlo pre Radošínske naivné divadlo, Jozef Dóka ml. pre Trnavské divadlo). Špeciálna je tvorba Milana Veselého pre Divadlo ASTORKA Korzo ´90. Všetci spomínaní autori plagát chápu ako obraz, ktorý má prežiť dlhšie ako pár dní a plagát je pre nich „kráľovnou grafického dizajnu“.

01_Doka_Protest 02_Vesely_Proces05_Rostoka_Cistka

V 90. rokoch 20. storočia prichádzajú na scénu autori, ktorí sa oveľa viac ako ich starší kolegovia podieľajú aj na vzniku inscenácie – výrazne u Emila Drličiaka, ktorý sa od 90. rokov venoval komplexným projektom v oblasti divadla. Milan Mikula tvoril a doteraz tvorí aj scénografiu prevažne v oblasti nezávislého a amatérskeho divadla. Rastislav Michalík a Matej Plekanec boli spojení s legendami nezávislého bratislavského divadla 90. rokov – GUnaGU a STOKA. Títo autori začínajú tvoriť plagát od polovice 90. rokov, keď sú ešte stále aktívni aj autori staršej generácie. Sú medzi nimi prví absolventi štúdia novovytvorenej Katedry grafického dizajnu na VŠVU i absolventi scénografie VŠMU. Pre dizajnérov z tejto generácie je charakteristická intenzívnejšia spolupráca s kolegami z divadla. Scénografov, ktorí zároveň tvoria plagát, je menej. Spomeňme Toma Cillera, ktorý vytvoril viac ako päťdesiat plagátov pre svoje predstavenia i pre iné divadlá. Táto generácia vstúpila do spoločnosti s väčšími možnosťami komerčného uplatnenia a do veľkej miery ich využíva. Sú výraznými menami v grafickom dizajne či v  scénografii a viacerí z nich prispeli k rozvoju alternatívnej kultúry.

03_Berka_Helenka 04_Zavarsky_Tyzden06_Kudlicka_Cyrano

Okolo roku 2000 nastúpili autori, ktorí sú prevažne  absolventmi štúdia grafického dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení (v súčasnosti Katedra vizuálnej komunikácie). Pre divadlo pracujú na báze objednávky, prípadne pravidelne spolupracujú s alternatívnymi projektmi (Marcel Benčík a kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie) a často pracujú v tíme. Grafický dizajnér Pavol Bálik vytvoril pozoruhodnú kolekciu foto-typo plagátov v spolupráci s fotografom Filipom Vančom pre DAB v Nitre, v ktorej dokázal, že využitím fotografie v kombinácii s kvalitnou typografiou sa dajú vytvoriť nadčasové diela.

Čo má mať „dobrý“ divadelný plagát – vtip, emóciu, komplexnosť, výraz adekvátny predstaveniu, kvalitnú technickú realizáciu, informácie? Z názorov na poslanie divadelného plagátu vyplývajú jeho rôzne charakteristiky a z nich sa dajú vyčítať mnohé štýlové a spoločenské zmeny. Na výstave Slovenský divadelný plagát po roku 1989 predstavujeme bohatosť foriem plagátu a tvorbu viacerých generácií autorov. Pozývame návštevníkov objavovať nuansy slovenského divadla skryté za obrazmi.

08_Longauer_Karate  10_Mikula_tosca  14_Fondrk_Ignorant

13_Ormandik_StvrtaSestra 09_Drliciak_Ohne