Body Danced Body Seen

Slovenský súčasný tanec vo fotografií

Fotografi: Noro Knap, Natália Zajačiková, David Trčka
Kurátorka: Maja Hriešik

zajacikova_jaro identity workshop

Tancujúce telo je fotogenický objekt, a zároveň je bájna siréna. Americká tanečnica Yvonne Rainer pred polstoročím vyhlásila, že tanec odoláva pohľadu a je ťažké ho vidieť (dance resists vision and ishard to see). Dvojnásobne to platí pre objektív kamery. Fotograf vie prepadnúť nutkaniu gýčovo oslavovať krásu a schopnosti ľudského tela, v hľadáčiku má figúry, skoky, obrazy, ktoré dokážu zapôsobiť ohromujúco. Vtedy však vzniká reklama na telo, ktoré majstrovsky ovláda pohyb, je to upútavka na krásu pohybu, ale nie nevyhnutne tanečná fotografia.

Fotograf, ktorý fotografuje súčasný tanec, vyčkáva na okamihy, keď tancujúce telo nič nepredstiera. To telo sníva o priestranstve slobody, v ktorom prekročí zákonitosti bežného, ženie ho tam neskrotná, niekedy aj sebazničujúca vášeň, a zároveň obavy, alebo dokonca únava. Tanečná fotografia chce tento paradox a takpovediac zápas zachytiť, je snovým dokumentom, estetickým mementom o pohybe, ktorý je základným princípom života.

Výstava Body Danced Body Seen predstavuje troch fotografov, ktorí sa dokumentovaniu diel súčasného tanca, ako aj experimentovaniu s pohybom vo fotografii na Slovensku venujú dlhodobo. Rôznorodosť, ktorá je prítomná vo výbere z fotografickej tvorby Nora Knapa, Natálie Zajačikovej Davida Trčku poukazuje aj na rôznorodosť prístupov k telu a telesnosti medzi samotnými tvorcami, predstavuje osobnosti slovenského tanca a rôzne prístupy k tomu, ako uchopiť pohyb a tanec.

048-IMG_7345

Noro Knap (1974, Bratislava)

je výtvarník, fotograf a filmár, ktorý dlhé roky systematicky fotografuje tanečnú scénu. Okrem dokumentárnej fotografie tanečných predstavení sa tanečníci a prvok pohybu často objavujú aj v jeho umeleckej fotografii. Vytvára dynamické, nespútané obrazy tela, skúma vtláčanie sa obrysu času do prírodných prvkov a architektúry a pátra po stopách pohybu ľudí v uliciach, minulých a súčasných, ako po neviditeľnom pulze života a vzťahov.

Výzvou pri fotení je pre mňa loviť obrazy, ktoré čo najvernejšie vystihujú dramaturgiu predstavenia, zachytávajú najzaujímavejšie momenty a majú technické predvedenie zodpovedajúce môjmu zámeru. Lebo fotografické gesto je, tak ako píše Flusser, lovecký pohyb, pri ktorom fotograf a aparát splývajú v jedinú neviditeľnú funkciu a lovia nové vecné konfigurácie, doposiaľ nevídané situácie, všetko, čo je nepravdepodobné. 

PI-STORY-foto-David-Trčka-6

David Trčka (1977, Zlín, Česká republika)

je český fotograf žijúci na Slovensku. Študoval na Fakulte multimediálnych komunikácii v Zlíne a Katedre fotografie na FAMU Praha. Vystavoval v rámci skupinových výstav doma a v zahraničí. Fotografovaniu tanca sa začal venovať vďaka spolupráci s integrovaným tanečným súborom Len Tak Tak po presťahovaní sa na  Slovensko.

Zajímavé, podstatné pro mne na tanci je ta neuchopitelnost, lehkost. Je to velmi prchavé umění. Často je to i o tom, co je ,ve vzduchu´. Co se děje v okolí, kolem tanečníků. 

Lovecká-sezóna-Bratislava-v-pohybe-foto-Natália-Zajačiková

Natália Zajačiková (1991, Žilina)

V rokoch 2011 – 2015 pôsobila najprv ako barmanka a následne domovská fotografka v jednom z najprogresívnejších a produkčne najviac aktívnych kultúrnych centier na Slovensku (Stanica Žilina-Záriečie v Žiline), pre ktoré dokumentovala všetky hosťovské a rezidenčné tanečné produkcie. Súčasne zaznamenávala kultúrne aktivity presahujúce jeden umelecký žáner v galérii Plusmínus nula, Novej synagóge či v Inštitúte svetelného dizajnu. Od roku 2016 žije v Prahe, kde absolvovala stáž na FAMU International na Katedre filmovej produkcie. Momentálne sa venuje analógovej dokumentárnej fotografií.

Je to určitá výzva v rámci dokumentárnej fotografie fotiť tanec. Hlavne, ak fotím ,na ostro’, teda nie generálku, a nemôžem si dovoliť cvakať neustále a tým vyrušovať publikum. Baví ma rozdielnosť medzi jednotlivými predstaveniami, scénami, pestrosť svetelného dizajnu a individualita každého tanečníka zvlášť, alebo to, aká energia srší z toho, keď ide o zoskupenie viacerých osobností.